Tak najprv, za verejnosť v tomto prípade považujem tú skupinu obyvateľstva, ktorá sleduje verejné dianie zdola, bez zákulisných informácií a kontaktov.
Táto skupina zaznamenala, že aj počas krátkeho času, kedy bola istá pravicová vláda silno eufemicky pri moci, mala možnosť ovplyvniť stav justície cez voľbu šéfa GP. Všimli si, že mali veľký problém túto šancu využiť. Bolo to skoro také očividné, ako keď futbalista z piatich metrov netrafí prázdnu bránku.
Ďalším postrehom bolo, že na radosť veľkej väčšiny tradičných médií sa im to nejakým jemne neštandardným spôsobom podarilo. Ako keď futbalista päť metrov pred prázdnou bránkou ešte nahráva na šestnástku, lebo tam stojí hviezda tímu. Ale ten dal, gól bol regulérny, mohlo sa oslavovať.
Potom ešte došlo na rozhodcu. Tu už je ťažšie nájsť paralelu s futbalom. Jedno aj druhé mužstvo relativizovalo jeho právomoci a on sám radšej čakal. Iste, rozhodca by mal byť nestranný a objektívny. Ale to by nemohol hrať Slovan...
Naspäť k doktorovi Čentéšovi. O ňom zo zadefinovanej skupiny verejnosti nikto nevedel, kto vlastne je. Jej členovia si teda na neho robili názor najskôr podľa toho, kto je za neho a kto proti. Ku komu sa prikláňa v politickej orientácii, priklonil sa aj v tejto voľbe.
Ani médiá vlastne nezaujímal. Otázka kvality kandidáta bola výrazne menejcenná (vzhľadom na mediálny priestor stranám poskytnutých) ako jeho zvolenie, či nezvolenie.
A dnes, po viac ako roku vie o ňom verejnosť to isté. Že je, že bol zvolený, a že prezident by ho vymenovať mal. A základnou otázkou, či je správnou voľbou na svoj post, budeme mať dosť času sa zaoberať. Celé jeho funkčné obdobie. Správne riešenie?