Hovorí sa, že v núdzi poznáš priateľa. Kedy poznáš politika? My šťastnejší nepoznáme žiadneho osobne. Dovoľuje nám to hocikedy vypnúť telku, zavrieť noviny a jednoducho ich ignorovať. Ibaže sa málokedy trápime tým, že ignorácia realitu neruší, ale zhoršuje.
A preto som sa zaľúbil do politických káuz, hraničných bodov, vážnych rozhodnutí. Dávajú mi príležitosť vidieť „môjho" džokeja priamo v akcii na dráhe v závode o moju priazeň. A aj keď všetci pretekári podvádzajú, hľadajú skratky, či dopujú, stále je mi kúsok ľahšie sa rozhodnúť pre svojho favorita. Keby som to nesledoval, asi by som volil SMER. To je podľa mňa odpoveď, prečo sú jeho preferencie také, že už sa nemusí unúvať na preteky.
Teraz pred voľbami sa nám preteky presunuli na obzvlášť zamínované pole. A sem-tam niečo buchne. Príkladný ohňostroj momentálne svetielkuje pod hviezdami Dzurindu či Sulíka. Už pôsobí ako klišé, že nikto z dvoranov Ivana Gašparoviča si nemôže byť istý, že na neho nevytiahnu nahrávky, spisy, či rovno videá a svedkov. Preto sa aj k Sulíkovi momentálne všetci chovajú priam príkladne biblicky. Áno, kto je bez viny, nech prvý hodí kameň.
A ešte aj tí protestujúci hádžu iba vajíčka. Koľká symbolika. Boh nás opatruj 10. marca.