Chcem lepšie Slovensko. Protestujem.

Autor: Ján Kuciak | 5.2.2012 o 22:40 | Karma článku: 6,92 | Prečítané:  631x

Slovensko sa zajtra zobudí do nového týždňa po dvoch nezanedbateľných protestoch. Rozloženie síl je stále nejasné, vízie výsledku kontrastujú viac ako farby našej vlajky. Každý priznáva základnú vec: Slovenský štát podobnú akciu potreboval a potrebuje. Nie, mladí nie sú rozmaznané deti, ktoré zaujíma iba FarmVille a upíry všetkých druhov. Majú záujem o lepšiu krajinu, o úprimný život aj o participáciu na moci.  

Slovenská verejnosť je momentálne rozdelená na niekoľko segmentov. Jednou skupinou sú občania ktorí úplne rezignovali v otázke riadenia štátu, ďalej sú tu aktívnejšie skupiny, ktoré sa snažia o nejakú zmenu systému (zatiaľ bez jednotiaceho prvku), sú tu elity priamo či nepriamo späté so štátnou mocou, nezávislá odborná verejnosť a médiá.

V rámci laickej verejnosti sa sily mierne preskupujú a z rezignácie sa ich časť presúva k protestujúcim, ktorých jadro stále tvoria najmä mladí. Je dôležité pochopiť, že oni poznajú len tento („zlý") systém a nepoznali komunizmus („ešte horší"). Preto ťažšie pochopia skepsu a pochybnosti starších, či  vôbec protest stojí za to, respektíve čo môže spôsobiť.

Elity späté s režimom, držia spolu s politikmi hlavu dole a nič iné viac-menej ani robiť nemôžu. Keby momentálne vládla legitímna vláda, bol by ich postoj veľmi dôležitý. Momentálne, v čase pred voľbami, je však pomerne nezaujímavý.

Odborná verejnosť váha oveľa viac ako zvyšo--k národa. A tak to zrejme má byť. Dav v uliciach si ich musí získať odhodlaním, formou a hlavne cieľmi. Dá sa povedať, že náznaky sympatií sa už dlhšiu dobu ukazujú a to je významne v prospech veci.

Médiá stoja, rovnako ako vždy, v role nesympatického štatistu. Médiá totiž nenávidí väčšina  ľudí, ktorí podliehajú ich kritike. Málokto si dokáže uvedomiť, že seriózne médium má pochybnosť a kritiku vpísanú už v rodnom liste. Nemôže podliehať ilúziám, názorom, neovereným tvrdeniam a ani nevyskúšaným stratégiám. Nemôžu sa zapáliť pre vec. Médiá nevedia chodiť po vode, preto nikdy nebudú kráčať s niekým, kto sa o to ide pokúsiť. Ich nevďačná úloha je celkom vystihnutá prívlastkom „strážny pes demokracie". Neviem, či má niekto v obľube strážnych psov, čo strážia niečo abstraktné a štekajú po všetkom okolo. Ale súčasná kritika voči nim je prehnaná.

Ako to teda celé skončí? Osobne som presvedčený o tom, že čím dlhšie súčasné diskusie budú trvať, tým zreteľnejšie budú požiadavky demonštrantov, a zároveň aj viac elít sa bude k protestu pripájať. Ten organizmus zmeny žije, ale je krehký a stále potrebuje inkubátor. Verím, že už v blízkom čase budú sformulované požiadavky, s ktorými sa budú môcť stotožniť aj mnohí ľudia so silným slovom v spoločnosti. A odtiaľ to už do cieľa nebude ďaleko, aj keď posledný šprint možno bude stáť všetky sily.

A ešte organizátorom: Ak svojmu hrdinstvu nepodľahnete, potom môžete byť hrdinami. Aj vojakovi sa povýšenia dostane až po bitke, počas nej všade striehne nepriateľ. Tak pevné nervy, vytrvalosť a optimizmus prajem. Viem, že už za vami stojí pekný kus krajiny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

ŠPORT

Pán neviditeľný odsúdil Kristoffa k striebornej medaile, kričal komentátor

Ako reagovali komentátori na Saganov triumf.


Už ste čítali?