Kamióny ulice v Bratislave blokujú už pomerne dlho. Počiatočný entuziazmus zrejme pomaly začne opúšťať spoločnosť. To je,zdá sa, aj stratégia Roberta Fica.
Keď sa autodopravcovia objavili so svojimi tátošmi prvý raz, bežní okoloidúci väčšinou konštatovali "konečne sa niečo deje aj u nás na Slovensku." Tí, ktorým skutočne ťaží na srdci súčasný stav republiky a vidia v proteste autodopravcov šancu dať svoj názor najavo, sa k nim postupne pripájali a dávali najavo svoje sympatie. Mnohí z nás sa však zachovali tak, ako je u nás zvykom. Bežný slovák si zrejme pomyslí "áno, je to sympatické a v podstate ich podporujem. Mám ale rodinu, každý deň pracujem, nemôžem si to dovoliť. A vlastne, o mňa tu ani nejde, tam si protestujú aztodopravcovia..." Už to tak býva, každý, kto chce, si obháji sám pred sebou to, čo mu vyhovuje. A tak stále chodí do práce...
Po pár dňoch, keď už štvrtýkrát mešká do práce kvôli tuctom kamiónov, začína pomaly kliať na tie obludy po cestách a rozmýšľa, že vlastne by bolo lepšie, keby sa nič nebolo dialo a on by stále chodil načas do práce a nemal by si čím lámať havu. Keď sa to zopakuje piaty krát, bežný človek už autodopravcov vedome nepodporuje, lebo vie, že mu berú jeho pohodlie. Že kamionisti si ho odopierajú nepomerne dlhšie aj za mnohých z nás je už o inom.
Práve preto sa situácia otáča. Protestujúci dostali (či dostanú) pár ústupkov, niektorí podľa Packovho vyjadrenia prídu o vodičák (čo dvakrát zvážia, keďže je to pre mnohých živobytím), kamióny sa pomaly z ciest stratia a vláda sa bude tváriť v najvyššej možnej miere, že sa nič nestalo. Kritika zostane zase raz výlučne na pleciach médií a opozície, čo bez podpory spoločnosti ani nemá význam.
Premiér a jeho strana nepochybne o nejaké preferencie príde. Ale v konečnom dôsledku, Fico sa bude usmievať, že jeho stratégia mu zase raz vyšla. A to by som bol nerád...