Rád by som si povedal, že môj názor je správny alebo aspoň, že je dobrý. Ale aké hľadiská zastrešujú takéto hodnotenie? Kedysi s tým nebol absolútne žiadny problém- dobré bolo všetko, čo pomáhalo a podporovalo režim, neskôr všetko zamerané proti nemu a spôsobujúce jeho rozvrat.
Dnes máme dobu dokonalej slobody a demokracie. Hovorí nám o tom naša ústava, náš štýl volieb, naša sloboda vyjadrovania a všetko to "naše" dedičstvo Nežnej revolúcie, od ktorej práve dnes ubehlo 20 rokov.
Dnes už nikto vlastné názory snáď ani nemá. Ovplyvnenosť verejnosti médiami je takmer stopercentná a tí "nezávislí intelektuáli" aj tak hovoria iba to, čo už niekde odznelo, a aj keď spájajú nové súvislosti, väčšinou vyznejú tuctovo, nereprezentatívne, bez energie a emócií- nezaujímavo. Veď nepoznajú reality show našej doby, ktorú si žijeme všetci pekne spolu- v uliciach, baroch, kinách a fastfoodoch na rohu.
Knihy sme zavreli do antikvariátov- múzeí našej doby, v ktorých zistíme, ako sa kedysi žilo, vzdelávalo, myslelo, diskutovalo a nakoniec aj rozhodovalo o veciach verejných. A to je veľká chyba...
Ako málo detí a dospievajúcich si rado otvorí knihu? Nie je na pováženie, že niekto nevie, prečo sa dnes "ulial" zo školy? Hlavné je, že je doma, že môže zase stráviť pár hodín na facebooku (pokec sa už nenosí), že stihne stiahnuť film z rapidshare, že si ho dokonca večer pozrie, ak presvedčí mamu, že ešte sa mu nechce spať.
Názorová rôznorodosť a ideová rozbitosť dneška tak vyplýva najmä z nezáujmu. Mladý človek nemá ciele, vznešené a hodnotné ciele a ideály podobné tým, za ktoré sa pred dvadsiatimi rokmi na tribúnach rečnilo- a to je najväčšia chyba.
