reklama

Tráva? Nie, ďakujem

V našej spoločnosti sa čoraz častejšie stretávam s novým spôsobom vedenia života, teda, aspoň toho súkromného. Je to marihuanna, či neskôr aj tvrdšie drogy. Preto tento pokus o fejtón...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (50)

Prechádzal som známymi uličkami, keď sa proti mne postavil taký bežný chalan. No, bežný, v ruke mu svetielkoval malý ohník a očičká mal tak trošku dočervena.

Zdal sa mi známy, no keďže do diaľky už musím používať vylepšováky z optiky, ktoré nenosím, musel som so zatajeným dychom ešte kráčať zvláštne veľa metrov aby som ho rozpoznal. Jeho obličaj sa zatvárila povznesene a teoreticky mal asi dnes šťastný deň. Pozdravil ma, ja som pozdravil jeho a keď bolo už pozdravov na mieru dosť, spýtal som sa ho, čo dobré to má.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tráva, odvetil mi s úškľabkom plného popolníka. Nevedel som, či s ním debatovať a ak aj, o čom. Tie ohníky poznám, ale aj tak som mal nutkanie zisťovať detaily. Oči v jamkách mu stále behali ako po dobrom údere v biliarde.

Mal som zvláštny pocit. Biliard hrám rád a vziať si ho takto do hlavy ako môj kolega, to už sú slušné kvapky. Dostal som nápad, že to skúsim. Veď čo, bol to pekný ohník a smrdel len tak, ako ohník. Vtiahol som to do seba dvakrát na objem pľúc a musím sa vám pochváliť, pľúca mám v poriadku.

Chalan to nazval dva prásky a onedlho som prišiel na to, ako mi napráskal. Zvláštne sa mi zahmlilo pred očami, ako keď narazím do stromu (a to viem o čom rozprávam). Potom som dostal chuť na vzduch, teda teoreticky. Po pár pokusoch som prišiel na to, že to nie je také jednoduché. Začal som kašľať, čo znamenalo dobrý signál rýchlych nádychov a výdychov, nádychov a výdychov- ako u lekára. Moja spanilá jazda sa však ešte neskončila. Tak trosku sa mi obrátil žalúdok a keďže som bol takmer vzpriamene opretý o stenu, jeho poloha prestala byť ideálna, z čoho rezultovali divné materiály vrátené ústnou dutinou späť na svet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zatmenie nadobudlo ďalší rozmer, a dá sa povedať, že finišovalo. Gombíky ovládania myšlienok sa nejako zasekli a ani neviem čo sa ďalej dialo. Spomínam si len na jazdu na koni bez koňa, keď som sa húpajúc blížil k môjmu domčeku. Tváre oproti, bežne okoloidúce formičky ľudí, sa po nás dívali len povýšeneckým okom. Ja som okolo nich pádloval rukami a nezadržateľne som sa blížil k izbe.

Posledné, čo mi v poho kamoš povedal bolo, že nabudúce varíme kachnu. A ráno ma bolela hlava...

Ján Kuciak

Ján Kuciak

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  2x

V škole som dostal doživotie, hlúposť ma obdarila večnosťou. Takže vlastne som obraz. Zoznam autorových rubrík:  Politikaklišé (umenie)reflexie z vnútraPróza z DomčekaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu