Sú tomu asi štyri mesiace, kedy kauza Gorila eskalovala a zdalo sa, že by sa snáď konečne mohlo niečo zmeniť. Ulice naplnili ľudia, médiá sa predbiehali v investigatívnych príspevkoch a zisteniach, Nicholson bol najznámejším slovenským novinárom, našli sme si svojho slovenského Cattaniho, vznikol Špeciálny vyšetrovací tím,...- ako v akčnom filme. A skutočne bolo možné z toho niečo vyťažiť.
To všetko bolo pred voľbami. S prísľubom, že voľbami sa nič nemení, že akcia pokračuje, že reakcia nevyhnutne musí prísť. A prišlo ticho. Z gorily zostal iba zápis Róbert Fico na matrike. Aj jeho nositeľ sa celkom zmenil. Jediné, čo ho spája s jeho menovcom z minulého obdobia je obľúbená značka nápoja.
V rovnakom tichu prebieha aj absurdná reštaurácia pomerov v PZ a tajných službách. Zvláštne, keď Nicholson rečnil na proteste, desaťtisíc ľudí burácalo a sľubovalo Nicholsonovi vernosť až do smrti (republiky?). Keď Nicholson hovorí teraz, ako sa rozpadáva to dobré, čo Spišiak začal, ako Gašpar všetko zmarí, ako celkom umrie celá kauza, už takmer nik nepočuje. Akosi sa zabudlo na Nicholsonove výzvy na trpezlivosť, na vytrvalosť, na verejnú kontrolu... Po uliciach lieta iba prah zvírený opätkami tých, čo to dávno vzdali.
A dnes Kaliňák, ten Robko, čo má Bejby v mienkotvornom médiu, vymenoval za šéfa polície Tibora Gašpara. To je zase ten, čo mal odpratať spis do Nitry, čo mal mať prsty v skartovaní...jednoducho ten, čo ako šéf Úradu boja proti korupcii korupciu nie že neriešil, ale utajoval.
Takto sme dopadli s našim odporom a protestmi. Arogancia moci sa po premlčaní Gorily už ani nebude mať dôvod skrývať za pekné reči a gestá. Zrejme sme premrhali jednu z najväčších možností zmeniť systém k lepšiemu. Pretože zhora nie je vôľa a zdola vlnu zastavila hneď prvá pobrežná skalka. Keď už nič iné, nezabúdajme na pocity z Gorily. Alebo si ju (znovu) prečítajme.