Stratená generácia vol. X

Autor: Ján Kuciak | 14.4.2012 o 1:41 | (upravené 14.4.2012 o 9:16) Karma článku: 5,03 | Prečítané:  774x

Ja viem, už v titulku vykrádam iných kreatívcov, dielne, ktoré fakt prinášali niečo hodnotné. Niečo, na čo sa nezabudlo. A dôkazom je už to, že Stratených všetci poznajú. A ja som za hlupáka.

Prečo som ich vlastne vykradol? Na dôkaz. A z lenivosti. Tento môj počin dokazuje, že súčasná mediálna, kvázimediálna a skoromediálna spoločnosť je zvrátená a že sa v nej nedá vyznať. Aj vám to ukážem.

Áno, napísal som to v trpnom rode, akože „sa nedá", lebo už mám celkom mozgolapné, či skôr pamäťolapné dôkazy o tom, že v tom nie som sám. Doteraz som sa toho bál a občas, keď už bola v noci taká tma, že moje čierne myšlienky boli fakt k nepostrehnutiu, som si priznával mentálnu zaostalosť. Iba takú miernu, že fajn, rozumiem trošku viac ako základné pudy určujú, ale nič prevratné to nie je.

No, ale k téme. Už niekoľký krát, asi s takou pravidelnosťou ako povodne, sa na mňa vyvalila všeobjímajúca, miestami až otcovská, kritika študentov žurnalistiky. Že sú k ničomu, že nič nevedia, ani piesok do mediálnej miešačky hodiť, ani uhladiť výsledný produkt tak, aby sa páčil... no jednoducho nič. Ani nehovoriac o odbornosti, to aby ich za ruky vodili.

Najskôr som sa chcel zatváriť, že tu nie som. Ale keďže tu nikto nebol, vzdal som sa predmetnej vízie a vybral základnú jedenástku mozgových buniek, nech sa s tým teda popasujú. Ako správny arbiter som bol, samozrejme, podplatený, keďže sám som študentom žurnalistiky. Ale aj tak to bol lepší futbal ako na Slovane s Trnavou.

No, a čo som zistil? V prvom rade, že vonku je už zase tma a ja už som mal spať. Ale okrem toho aj to, že ľudia, čo hovoria verejne, nehovoria prvoplánové klamstvá a nerobia banánovú neplechu. Iba hľadajú chyby tam, kde aj ja. Na druhej strane. Preto hovoria:

A: Na Slovensku nie je kvalitná škola žurnalistiky.

B: Absolventi možno aj vedia písať, ale nemajú o čom písať.

C: Štúdium žurnalistiky je titul zadarmo.

A ja som si na všetky tri hypotézy našiel okamžite odpoveď- NIE. Na jednu dokonca so silným sebazaprením mojej peňaženky. Keby som odpovedal inak, v podstate by som súhlasil s tým, že som zbytočný a hlupák. To možno som, ale načo by som si to priznával? A preto som zašiel ďalej a vytvoril hypotézy o médiách:

A: Objektívne, nezávislé a vyvážené spravodajstvo na Slovensku neexistuje.

B: Nikto o také ani nemá záujem.

C: Aj mienkotvorné médiá sú už také bulvárne, že sa študentom žurnalistiky, nabitým teoretickými vedomosťami, dvíha krvný tlak a sebavedomie.

Na tomto rozpore som chcel začať nejakú zmysluplnú analýzu tohto stavu. Chcel. Lenže sa mi nechce, zrejme na to ani nemám, a aj tak to vlastne nikoho nezaujíma. Takže v podstate tu ani rozpor nie je.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?