Včerajší deň, už surovým počasím predurčený na podobné voľby, som znova strávil v komisii. Znova som sa pozeral, ako prichádzajú ficovoliči, kádéháci a národniari. Prichádzali v pokoji, s nadhľadom. Povedať, že s nezáujmom by už bolo silné, ale často pravdivé. Viem, že to znie povrchne a opovržlivo, ale kto už bol v komisii niekde v dedinkách žilinského kraja, pozná týchto voličov. A občas je z toho nevoľno, niekedy do smiechu. Je to čas, kedy odrieknutie vlastného presvedčenia dáva možnosť prežiť najkvalitnejšiu paródiu na voľby, plnú irónie, nanapísateľnú, neopakovateľnú.
Spomínam si na babičku, ktorá prišla v sprievode dcéry. Nachvíľku sa zarazila vo dverách primalej miestnosti, prehliadala si nás, začudovala sa nad našim vekom (prevaha mladých), ale potom predsa zvolala: „Komunisti moji!" ja som mal síce košeľu, ale modrá nebola a červenú kravatu mi Fico tiež nedelegoval. Kosák a kladivo možno zahliadla na záhrade pred budovou, inak si to ťažko vysvetliť.
Keď sme jej oznámili, že nie sme komunisti, neveriacky na nás pozerala a ja som jej nechcel čítať myšlienky, keďže k dispozícii bola aj neangažovaná literatúra. Odišla za plentu. Teda babka. Vrátila sa k volebnej urne a niekoľkokrát po nej udrela päsťou so slovami „KSS je najľepšja!" No, tak sme sa pobavili.
Rovnako ťažko bolo tváriť sa oficiálne, keď jeden mladý muž začal prehrabávať kandidátky ešte predtým, než vošiel za plentu. Skôr, než niekto stihol zareagovať, spustil rev, že zas nevie nájsť Kolibu. Áno, aj Kotleba mal u nás jeden hlas.
Smer u nás získal 322 hlasov, 66,2%. Tým by som rád končil, iba s doplnením zákulisnej informácie, ako inak, ze zákulisia volieb, že „Smer má najlepšie to oné... hmmm... tú onú. Politiku jakúsi sociálnu."
Druhí u nás skončil Slota. Nie SNS, ale Slota. Keby to nebolo matematicky nemožné, tvrdil by som, že z 58 platných hlasov pre SNS získal Janíčko aspoň 90 preferenčných. Pre štatistov, dvojité krúžky sme nepočítali dvakrát.
Zisk SDKÚ: 1 hlas. Poznám človeka, ktorý ho vhodil, som o tom presvedčený. Hovorí sa o ňom, že veľa pije, rozviedol sa s manželkou a robil kdesi na nejakom úrade. Vlastne o ňom nikto nevie nič, po Štiavniku sa všetko len tak hovorí, ešte k tomu samo, ľudia neohovárajú.
Taká je vôľa ľudu. A taká, aké budú nasledujúce štyri roky, vie byť demokracia. A ozaj, aké budú? Mám pred sebou snáď ešte väčšinu života, tak sa hádam hneď neunudím k smrti istotami. Iba jedno je isté, že nie len fajčenie škodí zdraviu.
A od minulých volieb sa niečo predsa zmenilo. Tentoraz bol vonku sneh...