Chcem lepšie Slovensko. Protestujem.

Autor: Ján Kuciak | 5.2.2012 o 22:40 | Karma článku: 6,92 | Prečítané:  621x

Slovensko sa zajtra zobudí do nového týždňa po dvoch nezanedbateľných protestoch. Rozloženie síl je stále nejasné, vízie výsledku kontrastujú viac ako farby našej vlajky. Každý priznáva základnú vec: Slovenský štát podobnú akciu potreboval a potrebuje. Nie, mladí nie sú rozmaznané deti, ktoré zaujíma iba FarmVille a upíry všetkých druhov. Majú záujem o lepšiu krajinu, o úprimný život aj o participáciu na moci.  

Slovenská verejnosť je momentálne rozdelená na niekoľko segmentov. Jednou skupinou sú občania ktorí úplne rezignovali v otázke riadenia štátu, ďalej sú tu aktívnejšie skupiny, ktoré sa snažia o nejakú zmenu systému (zatiaľ bez jednotiaceho prvku), sú tu elity priamo či nepriamo späté so štátnou mocou, nezávislá odborná verejnosť a médiá.

V rámci laickej verejnosti sa sily mierne preskupujú a z rezignácie sa ich časť presúva k protestujúcim, ktorých jadro stále tvoria najmä mladí. Je dôležité pochopiť, že oni poznajú len tento („zlý") systém a nepoznali komunizmus („ešte horší"). Preto ťažšie pochopia skepsu a pochybnosti starších, či  vôbec protest stojí za to, respektíve čo môže spôsobiť.

Elity späté s režimom, držia spolu s politikmi hlavu dole a nič iné viac-menej ani robiť nemôžu. Keby momentálne vládla legitímna vláda, bol by ich postoj veľmi dôležitý. Momentálne, v čase pred voľbami, je však pomerne nezaujímavý.

Odborná verejnosť váha oveľa viac ako zvyšo--k národa. A tak to zrejme má byť. Dav v uliciach si ich musí získať odhodlaním, formou a hlavne cieľmi. Dá sa povedať, že náznaky sympatií sa už dlhšiu dobu ukazujú a to je významne v prospech veci.

Médiá stoja, rovnako ako vždy, v role nesympatického štatistu. Médiá totiž nenávidí väčšina  ľudí, ktorí podliehajú ich kritike. Málokto si dokáže uvedomiť, že seriózne médium má pochybnosť a kritiku vpísanú už v rodnom liste. Nemôže podliehať ilúziám, názorom, neovereným tvrdeniam a ani nevyskúšaným stratégiám. Nemôžu sa zapáliť pre vec. Médiá nevedia chodiť po vode, preto nikdy nebudú kráčať s niekým, kto sa o to ide pokúsiť. Ich nevďačná úloha je celkom vystihnutá prívlastkom „strážny pes demokracie". Neviem, či má niekto v obľube strážnych psov, čo strážia niečo abstraktné a štekajú po všetkom okolo. Ale súčasná kritika voči nim je prehnaná.

Ako to teda celé skončí? Osobne som presvedčený o tom, že čím dlhšie súčasné diskusie budú trvať, tým zreteľnejšie budú požiadavky demonštrantov, a zároveň aj viac elít sa bude k protestu pripájať. Ten organizmus zmeny žije, ale je krehký a stále potrebuje inkubátor. Verím, že už v blízkom čase budú sformulované požiadavky, s ktorými sa budú môcť stotožniť aj mnohí ľudia so silným slovom v spoločnosti. A odtiaľ to už do cieľa nebude ďaleko, aj keď posledný šprint možno bude stáť všetky sily.

A ešte organizátorom: Ak svojmu hrdinstvu nepodľahnete, potom môžete byť hrdinami. Aj vojakovi sa povýšenia dostane až po bitke, počas nej všade striehne nepriateľ. Tak pevné nervy, vytrvalosť a optimizmus prajem. Viem, že už za vami stojí pekný kus krajiny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?