Kde som zaspal dobu

Autor: Ján Kuciak | 21.1.2012 o 0:14 | (upravené 21.1.2012 o 9:09) Karma článku: 8,46 | Prečítané:  1005x

Galkove uši už nejako opadli.  Daňový dom stojí, euroval sa rozlieva a brehy mora stúpajú. Američania volia prezidenta, ale aj medzi životom a smrťou niekde v Iráne, a nevedia ako. Rusi si zase radšej kúpia vodku, aby voliť nemuseli. Voliť by malo byť po vôli človeku, ak nepredávame svoje myslenie. Tak aj u nás opadáva chuť ísť voliť ako lístie na blednúcu trávu jesene. To lístie tiež nepadá náhodou a sú ho také hŕby, že trávu už roky nevidieť.

Sme generácia, ktorej márne vysvetľujete, čo bol komunizmus. Márne tvrdíte, že bolo zle. Márne predávate myšlienky o slobode prejavu, márne heroizujete Havla a takisto márne vtláčate nesympatie ku KSS.

Ja som sa narodil a bolo mi dobre. Sedávali sme s bratom na jedličke za domom a čakali otca, kým príde z týždňovky. Mama nám každý deň kúpila nejakú sladkosť, občas ovocie, a boli sme zdraví. Keď sme jej pomohli v záhrade alebo otcovi na poli, mohli sme sa večer pozerať na televízor dlhšie. Keď som mal šesť, išiel som do škôlky, rozdával, požičiaval a kradol som hračky, smrteľne sa občas pohádal s kamarátom, aby sme si po škôlke išli spolu stavať bunker. A nemyslím si, že niečo z toho by mi vzal komunizmus.

V roku 1998 som mal osem rokov a každý mal rád Mečiara. Tak aj ja som mal rád Mečiara. Oco stále nadával na toho fúzatého, že ho nemôže ani vidieť a že by ho nakopal. Už mu neslúžia nohy, asi by ani jednu do takej výšky dnes nezdvihol.

Keď som mal 10-12 rokov, hádali sme sa tak, že ani jeden z nás radšej nezastával názor. Vždy medzi chlapcami sú hádky sprostredkovaným konfliktom výrokov ich otcov a tým, čo k tomu fantázia mládenecká pridá. A potom sa rozídeme rozhádaní, aby sme zistili, že tento náš svet toho otca nejako z rovnováhy nevyvádza. Potom to pustíme z hlavy aj my a zase sme kamaráti. Veru, dovtedy som vážne nevedel, čo mi chce niekto komunizmom povedať.

A teraz je to už ťažké, lebo to hore som zažil, nie komunizmus. A teraz, odkedy sa snažím žiť uvedomelým občianskym životom, je furt len zle. Furt niekde privatizácia, furt niekde krádež, prepad, vražda. A žiadne plnenie plánov na 120%, ani prvomájové sprievody. Namiesto závodnej dovolenky v Čalove nadčasy a krátenie mzdy, namiesto úspechov komunizmu vo svete v správach len dezilúzia z kapitalizmu a nejakých 99%, čo je celkom iný pojem.

Ja už teraz pomaly viem- toto je tá zodpovednosť. Toto je sloboda, ktorú ste nám zobchodovali na burzách v novembri 1989, aj keď s úrokmi. A toto je aj tá sloboda prejavu, kvôli ktorej vieme všetko, len to podstatné (napríklad kam idú naše peniaze) nie. Toto je čas, keď si zaplatím ďalší semester v škole, telefón a internát, a prečítam gorilu. Jirko, fakt si mi to nemohol zaplatiť ty?

Tá zodpovednosť, to je ten talent, ako zarobiť peniaze vlastnou hlavou, aby som sa nemusel báť, že umriem raz od hladu, či zimy. Je to aj ten pocit, že som nejako vinný za to, že nás oligarchovia okrádajú, a tá zodpovednosť je aj to, prečo si nechcem dovoliť neísť na voľby. Ibaže tá zodpovednosť nejako uzavrela všetky cesty k slobode. OK, dobre, odídem preč. Budem robiť v Nemecku pár mesiacov a môžem cestovať a byť slobodný. A môžem to robiť dokola. Ibaže to vylučuje tú zodpovednosť. Za štát, verejnosť, spoločnosť, seba, budúcnosť. Tu máme zodpovednosť všetci alebo nikto. A podľa gorily sa zdá, že doteraz ju necítil nikto. Zobrali nám princeznú! Len nám neberte ideály...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?